Po ťažkom a namáhavom výstupe prichádza konečne zjazd. Ako zjazdovať tak, aby skialpinista nezvádzal väčší boj dole svahom, ako pri jeho zdolávaní? Poďme sa pozrieť na to, čo je podstatné pri zjazde dodržať, aby bol z jazdy ešte väčší pôžitok ako z výstupu, či vrcholového zážitku.
Základný lyžiarsky postoj
Základom každého lyžovania a teda aj skialpinizmu, kde sa poväčšine jedná o jazdu vo voľnom teréne, teda v neupravenom snehu, je optimálne zaťažovanie v predozadnom, bočnom a vertikálnom smere, čoho predpokladom je „základný lyžiarsky postoj“. Z tohto postoja je najľahšia reakcia na zmenu v akomkoľvek smere. Ťažisko sa dá ľahko znížiť alebo zvýšiť pri terénnych nerovnostiach, nasadiť oblúk , nakloniť sa do smeru jazdy, prejsť do záklonu alebo predklonu.
Základný lyžiarsky postoj si vieme skúsiť a precvičovať aj v domácich podmienkach, kde si ho môžeme v kľude vyskúšať, uvedomiť si princíp a zafixovať správnu polohu.
Postup: postavíme sa vzpriamene, nohy dáme od seba na šírku ramien. Kolená pokrčíme tak, aby nám zakryli špičky nôh. Jemne sa predkláňame dovtedy, kým sa váha tela nedostane z piet na špičky nôh. Ak máme váhu na špičkách, ďalej nepokračujeme. Päty musia zostať opreté o zem. Zrovnáme chrbát, ramená a hlavu. Pozeráme sa pred seba. Ak by sa vám päty odlepili od zeme, stojíte príliš v predklone, ak si pred kolenami vidíte špičky prstov na nohách ste v záklone.
Hra z rovnováhou
Celé lyžovanie je v podstate podvedome a zároveň vedome pomáhanie správnym postojom udržiavať dynamickú rovnováhu. Na to, aby ste sa to naučili, neexistuje jediná správna cesta. Zámerne som to nazval „hra“, lebo je dobré, ak sa to stane ozajstnou hrou a nie nočnou morou. Vyvoláva pozitívne emócie, ktoré umocnia zážitok z celého skialpinistického dňa. Tým však nechcem povedať, že človek nemôže mať rešpekt pred jazdou dole svahom. Dobré je mať odvahu, čo ale neznamená, že človek nemá rešpekt, ale znamená, že ide ďalej aj napriek všetkým obavám.
Veľmi dobrými pomôckami na cvičenie sú balančná podložka, balančná doska a fit lopta. Zvládnutie a udržanie rovnováhy na týchto pomôckach, sa jednoducho a ľahko prenáša do reálneho dynamického pohybu bez toho, aby ste sa o to vedome usilovali.
Postup: V základnom lyžiarskom postoji, ktorý sme si viackrát staticky vyskúšali, prenášame váhu tela na jednu nohu. Druhú nohu sa snažíme málinko odlepiť od podložky.
Traverz
Je v podstate jazda šikmo po odklopenej rovine. Váha je rozložená na tretiny, pričom dve tretiny sú na spodnej nohe a jedna na vrchnej. Keďže vrchná noha stojí vyššie ako spodná, je mierne vpredu. Zabezpečíme tým správny postoj, ktorý nebude príliš široký.
Postup: K predchádzajúcemu cvičeniu pridáme podložku pod nohu, na ktorú sa striedavo postavíme raz jednou a raz druhou nohou. Nezabúdane rozložiť váhu na tretiny a nohu na podložke máme mierne vpredu.
Oblúk
Je základom zmeny smeru jazdy a aj zníženia rýchlosti, založený na prenášaní váhy z jednej strany na druhú. Skladá sa z dvoch fáz. Prvou je nasadenie, počas ktorej prenesieme váhu a druhou fázou je udržiavanie (vedenie). V správnom postoji viac robiť nemusíme, ostatné za nás spravia lyže. Dôležitý je prítlak na hrany, stály kontakt lyží so snehom a riešenie pohybových úloh, ktoré nám terén zadáva. Tu sa opäť dostávame k rovnováhe.
Jazda v záklone
V zjazdovom lyžovaní sa veľmi nepoužíva, no v skialpinizme dosť často. Pozor, je ale aj najčastejšou chybou, ktorú dnes u skialpinistov môžeme pozorovať. Využíva sa hlavne v hlbokom snehu, kedy potrebujeme dostať špičky lyží nad povrch. Ak sa ale podmienky zmenia a špičky lyží sa nám nezabárajú, alebo sa vieme celou lyžou oprieť o tvrdú vrstvu, je záklon zbytočný. Manévrovacia schopnosť v záklone je ťažšia a výsledkom je príliš široký postoj na udržanie rovnováhy. Je to poloha s vypuklím chrbtom v záklone, pripomínajúca podľa opisu nášho momentálne najlepšieho skialpinistu Jabuba Šiarnika polohu „sracieho psa“.
Postup: nie je treba nijako zvlášť precvičovať, všetci sme si v začiatkoch týmto štýlom prešli 😊. V lyžiarkach cítime, že sa opierame o lýtka.
Jazda v predklone
Predklon a teda maximálny tlak kolien dopredu sa využíva na tvrdom až extrémne tvrdom snehu. Cieľom je pritlačiť hrany lyží v maximálnej možnej miere. Zaručí nám to kontrolu nad celou dĺžkou lyže od špičky po pätu.
Postup: V základnom postoji sa nakláňame dopredu, kým sa nám päty neodlepia od zeme. Rovnako v obutých lyžiarkach tlačíme kolená dopredu tak silno, že sa snažíme odlepiť pätu od podložky. Predkolením sme opretí o jazyk lyžiarky, kadiaľ je naša váha prenášaná na lyže.
Kto nepadá, lyžuje pod svoje limity alebo aj to je jeden zo spôsobov, ako zastaviť
Každý lyžiar občas spadne. Ak si ale dokážeme uvedomiť, čo sme pred pádom spravili zle, sme na dobrej ceste k zlepšovaniu sa. Lyžovanie je dynamický stereotyp, ktorý sa najlepšie zvláda v mladom veku. Deti majú menej svalovej hmoty, lebo rastú, a preto ich telo musí účelne a ekonomicky riešiť situácie, do ktorých sa na lyžiach dostava. Nie sila, ale rýchlejšia reakcia a viac citu im dáva výhodu, ktorú v dospelosti už nedokážeme objektívne využiť. Metódou pokusov a omylov prídu samy na to, čo najlepšie funguje, nenesú si pri tom tak veľa zaužívaných zlozvykov, ktoré sa ťažko odúčajú, na rozdiel od dospelých. Preto, ak chcete akokoľvek svoje deti motivovať k športu, lyžovanie im dáva množstvo pohybového základu využiteľného v budúcnosti v akomkoľvek športe, skialpinizmus nevynímajúc.
Ak sa potrebujete zdokonaliť v lyžovaní vo voľnom teréne prípadne zlepšiť svoju techniku, neváhajte ma kontaktovať.
Peter Svätojánsky