Takmer každá túra začína výstupom, no sú aj výnimky. Poďme sa ale spoločne pozrieť na to, čo nás čaká, ak sa rozhodneme stúpať.
Skialpinistický krok
Technika skialpinistického kroku nie je ničím výnimočná. Je to klasické kráčanie iba s tým rozdielom, že nohy nedvíhame, ale snažíme sa s nimi kopírovať terén. Váhu lyží nepremiestňujeme vzduchom, ale ťaháme čo najviac po snehu. Práve to je najčastejšia chyba u začiatočníkov. Počas kráčania s lyžami na nohách si pomáhame palicami. Striedavo protismerne vymieňame nohy a ruky.
V technike výšľapu netreba hľadať žiadnu vedu. Ide skôr o efektívnosť pohybu a minimalizovanie strát energie na úkor zbytočných pohybov. Čo je myslené zbytočným pohybom? Jednoducho všetko to, čo je pohyb naviac. Kolísanie sa zo strany na stranu, pohupovanie sa v horizontálnej rovine, práca rukami nekopírujúca prirodzene rovný pohyb. Prílišný predklon alebo hrbenie sa.
Dĺžka kroku
Sklon terénu a tvrdosť snehu sú faktory, ktoré v značnej miere ovplyvňujú dĺžku kroku. Poznáte to aj v bežnom živote. Kráčate po snehu a ak prídete na ľad, začnete drobčiť. S lyžami na nohách to celkom takto nefunguje, ale určitá podobnosť tam je. Pri prechode na tvrdom snehu do strmšieho svahu je väčšia pravdepodobnosť, že už pásy nebudú dostatočne držať a pošmyknú. Zabrániť pádu sa dá len kratším krokom a dostatočne silným opretím o palice. Pri tvrdom snehu je dobré použiť haršajzne do viazania, ktoré nahrádzajú mačky. Pozor, ak je svah veľmi strmý, ani haršajzne už zabrať nemusia. Tu v každom prípade je potrebné prezuť lyže a na lyžiarky obuť klasické mačky. Pamätať treba, že všetky tieto úkony robíme v predstihu. Je omnoho problematickejšie vyzúvať lyže a obúvať mačky v strmom svahu ako na rovine.
Na mäkkom snehu je to podobné, pásy držia tiež len do určitého sklonu. Okrem skrátenia kroku môže pomôcť ľahké pridupnutie lyže. Aj keď občas neuškodí vyjsť strmší úsek rovno hore, je lepšie a hlavne efektívnejšie z viacerých okrem iného aj bezpečnostných dôvodov, ho obísť alebo prekonať traverzmi.
Krok v traverze
Traverz alebo pohyb šikmo po svahu (v tomto prípade nahor) nám zaručí zníženie sklonu a tým pádom aj pohodlnejší krok. Podľa snehových podmienok aj traverz nemusí byť celkom pohodlný na kroky. Ak je sneh mäkký, dokážeme ísť v traverze nohami v skoro rovnakej výške. Na strmom tvrdom svahu je traverzový krok nepohodlný. Vrchná noha robí krátke kroky s prikrčením, na túto nohu sa nikdy nepostavíte dobre, tak ako na vystretú. Spodná noha je vystretá a robí plnohodnotný krok. Problém nastáva, ak sa aj na spodnú nohu nedokážete spoľahlivo postaviť.
Ak traverzujeme tvrdý svah, do ktorého nedokážeme lyžami spraviť stopu, musíme lyže naklopiť tak, aby sa čo najväčšou plochou dotýkali snehu. V prípade, že postavíme lyže na hranu, držať nebudú. Malá plocha pásu pri hrane neprenesie celú váhu skialpinistu. Preto sa snažíme odklopením lyží zväčšiť plochu dotýkajúcu sa podložky.
V prípade traverzov je lepšou voľbou robiť ich kratšie a nezaťažovať tak jednu stranu (nohu) dlhšiu dobu. Predídete tým svalovému neprirodzenému zaťaženiu, ktoré môže vyústiť do kŕčov.
Otáčanie sa
Otáčanie sa v traverzoch robí zo skialpinistu „pána“. Kto sa vie pekne a rýchlo otočiť bez straty rýchlosti, rovnováhy a zamotaných lyží je „pán / pani skialpinista – tka“. Tu v plnej miere platí, že len cvik robí majstra. Správna otočka korení v dostatočnom vytočení špičiek chodidiel od seba. Kto sa vie dobre postaviť ako Charlie Chaplin, má výhodu. Potom ostáva už len vycibriť tento postoj predsunutím jednej nohy pred druhú. Pri správne vykonávanej otočke nesmú byť nohy ďaleko od seba. Prenesenie váhy ťažiska, ak sú nohy ďaleko, je komplikované. Prekonávate veľký výškový rozdiel, čo je príliš únavné. Pomôcť si pri tom môžete opretím sa o palice, ktoré je tiež dobré mať v správnej polohe. Pri otáčaní lyží je potrebný protipohyb lyžiarkou (kopnutie si do pätky), čím zdvihnete špičku lyže vyššie a manipulácia s lyžou je ľahšia.
Jazda s pásmy dole kopcom
Aj počas výstupu sa nájdu úseky dole kopcom, kde sa neoplatí zliepať pásy. Sú to väčšinou terénne nerovnosti – terénne vlny, nachádzajúce sa často na hrebeňoch alebo v dolinách. Mnohokrát skialpinistická stopa kopíruje v teréne jestvujúce letné chodníky alebo logicky vedené skialpinistické trasy. Jednoducho je lepšie sa občas pár metrov spustiť aj na pásoch dole svahom a pokračovať rovno ďalej, ako to obchádzať.
Pri jazde na pásoch sa päta často nefixuje, aby sa dalo rovno pokračovať ďalej. Postavenie skialpinistu je v miernom záklone s pokrčenými kolenami. Pripravený reagovať na prípadnú nerovnosť. Dojazdová dráha by mala byť dostatočne dlhá, pretože aj s pásmi dole kopcom sa dá dosiahnuť dobrá rýchlosť. Ak by nasledoval protisvah, málokto udrží rovnováhu pri prechode cez kompresiu.
Chôdza bez lyží
Vždy sa nájdu miesta, kde je jednoduchšie lyže vyzuť a preniesť ich. Poznám veľa lenivcov, čo to nerobia 😊 a to je potom na úkor životnosti materiálu. Kým sa z lyží vyzujeme, je dobré nájsť na to vhodné miesto, kde budeme mať dostatok miesta na manipuláciu, nebudeme zavadzať a bude bezpečne.
Správnej chôdze na mačkách sa budeme venovať v niektorom z ďalších článkov venovaných bezpečnému pohybu.
Peter Svätojánsky