Skialpinistické pásy sa nám odvďačia presne tak, akú pozornosť im venujeme. Ak sa o nich nebudeme starať, nečakajte od nich taký výsledok, ako od pásov, ktorým venujete pravidelnú pozornosť.
Najdôležitejšou vecou, netýkajúcou sa úplne samotnej údržby ale skôr ideálneho používania, je správne nalepenie a priľnutie pásov k skĺznici lyží. Aby tomu tak bolo, skĺznica musí byť očistená od nečistôt a utretá od snehu, prípadne vody. Na suchú čistú skĺznicu nalepíte pásy ľahko. Doma v teple by som to neodporúčal u pásov s lepidlom, hlavne ak lyže nevoskujete, pretože niektoré časti lepidla (hlavne nového, nedostatočne vyschnutého) môžu zostať prilepené na lyži. Toto vám spôsobí ešte väčší problém, pretože nielen že stratíte časť lepidla z pásov, ale ostane vám na skĺznici, ktorá sa nebude vôbec dobre šmýkať dole kopcom a môžu sa vám na lyži vytvoriť papuče (vrstva snehu). Pásy s adhéznou vrstvou, ak nalepíte v teple, budú lepšie držať. Skúsení pretekári lepia pásy v teple na čisto navoskované lyže, má to ale svoje dôvody, hlavne ak poznajú pásy, s ktorými to urobiť môžu a s ktorými nie. Ak skialpinistické lyže budete pravidelne voskovať, zažehlením parafínového vosku ich skĺznica bude dobre ošetrená, jej póry zaliate voskom, nestane sa vám to, že po nalepení pásov v teple zostane na nej lepidlo. Na navoskovanej skĺznici ale potom, keď budete lepiť pásy počas túry druhý prípadne tretí krát, už nemusia tak dobre držať. Závisí to od množstva a kvality lepidla na pásoch, prípadne vlhkosti pásov. Bežní skialpinisti lyže často nevoskujú. Len zriedka komu sa chce tomu venovať čas.
Ideálne je, keď pásy lepíme na lyže tesne predtým, ako si ich ideme obuť. Prispôsobia sa teplote vonkajšieho prostredia. Ak lyže vyberiete z vyhriateho auta, vyberte ich von a najskôr si obujte lyžiarky, potom lepte pásy.
Pásy lepíme od ich pevného uchytávacieho prvku. Ak máme pevné oko na špici, tak z vrchu, ak na spodku háčik, tak zospodu. Následne upevníme napínací prvok, ktorý natiahne a vyšpanuje pásy tak, aby boli rovno vystreté. Snažíme sa ich nalepiť presne na stred , aby nezakrývali hranu lyže. Pásy nikdy nesmú prečnievať cez hranu a byť nalepené nakrivo. Hrana pásu prečnievajúca cez hranu lyže sa rýchlo opotrebuje a zničí. Pásy potom nebudú v traverze dobre držať, lebo im bude na hranách chýbať vlas.
Napnutie pásov je dôležité aj preto, aby sa vám pri šliapaní, teda ťahaní lyží po snehu, nezačali postupne odliepať. Pri voľných nenapnutých pásoch, prípadne príliš dlhej gumovej časti na špičke lyží (nízkej špičke lyže), sa môže začať dostávať sneh medzi lyžu a pásy, čo spôsobí ich odlepenie. Ak niektorá z časti pásu nie je dobre prilepená, časť lepidla alebo adhéznej vrstvy sa dostáva do kontaktu so snehom. Ak sa kryštály snehu nalepia na lepidlo, alebo sa tam dostane vlhkosť, ktorá zamrzne, lepiaca časť prestáva fungovať. Také pásy, bez vysušenia, už nenalepíte. Pretekári vždy nosia pásy pod kombinézou, aby ich zohrievali vlastným teplom. Technológia výroby pásov je taká, že v ich štruktúre, medzi tkanivom pásov a lepidlom, je vode odolná vrstva. Využíva sa technológia vulkanizácie, pri ktorej je vlákno priamo zatavené do spodnej vrstvy, tá zabezpečuje, aby sa voda alebo vlhkosť nedostala k vrstve lepidla. Podmienkou ale je dokonale nalepený pás. Pásy s adhéznou vrstvou nalepíte aj na vlhkú (mokrú) lyžu, len ak adhézna vrstva nie je zamrznutá a nie je na nej vytvorená námraza. Na akýchkoľvek pásoch dajte pozor, aby sa časť, ktorou ich lepíte, nikdy nedotkla pred lepením snehu.
Na odlepené časti pásu sa môže dostať špina! Takéto komplikácie nás čakajú hlavne na jar. Je priam neuveriteľné, koľko špiny i mastnôt je na jarnom snehu. Nehovoriac o zjazdovkách, po ktorých celú zimu chodí ratrak. Jarný sneh je napitý olejom a nečistotami z jeho spaľovacieho motora. Ak po takom snehu prejdete, budete mať pásy špinavé. Po zjazde na tak mastnú skĺznicu lyží pásy ani nenalepíte.
Rozliepanie pásov je rituál! Podľa toho ako silno drží lepidlo, tak sa vám podarí pásy rozlepiť. Je dobré si nájsť systém, ako pásy rozliepať a potom prilepiť k lyžiam tak, aby sa čo najmenej dotýkali okolia. V extrémnych podmienkach, ako je napríklad silný vietor, nalepenie pásov môže byť celkom náročné.
Zliepanie pásov je rovnaký rituál ako ich naliepanie. Všetky vyššie uvedené rady platia rovnako, hlavne ak pásy chceme počas dňa ešte znova použiť – nalepiť. Po odlepení z lyže je dobré ich buď spojiť lepiacimi časťami alebo nalepiť na fóliu. Po príchode do tepla ich dáme vysušiť. Pásy nikdy nesušíme na priamom tepelnom zdroji. Stačí ak ich necháme voľne visieť na vešiaku. Ak ich nebudeme dlhšie používať, po vysušení ich odložíme do puzdra alebo igelitového vrecka. Takto ich skladujeme aj počas leta.
A teraz rady ohľadom starostlivosti. Ak dodržíte spomínané odporúčania ideálneho používania, starostlivosť o pásy je minimálna. Stačí ich raz za čas (raz, dva razy do mesiaca podľa množstva túr) nastriekať impregnačným sprejom ideálne rovnakej značky ako je výrobca pásov. Ak máme pocit, že lepidlo už dobre nedrží, alebo je ho tam málo, pridáme lepidlo. Lepidlo na pásy sa snažíme kúpiť rovnakej značky, ako sú pásy. Ak sa to nepodarí, dá sa použiť aj od iného výrobcu, ale v takom prípade je potrebné najskôr vyskúšať na malej časti pásov len malé množstvo. Po dôkladnom vysušení zistíme, ako sa lepidlá (staré a nové) spojili a znášajú. Lepidlo nanášame špachtľou vo veľmi tenkých vrstvách. Po nanesení necháme lepidlo na pásoch vysušiť a nezliepame ich dohromady, ani na fóliu. Lepidlo väčšinou pridávame na najohmatávanejších miestach, ktorými sú špička a päta pásov. Tam pásy chytáme najviac pri ich rozliepaní, preto je na týchto miestach menej lepidla. Po nanesení necháme lepidlo vysušiť cca 12 hodín. Ideálne potom nalepiť pásy rovno na studené alebo navoskované lyže.
Ak máme na pásoch len zvyšky starého a špinavého lepidla, je vhodnejšie ho odstrániť. Existujú originál škrabky, ktoré zároveň zohrievajú staré lepidlo a zároveň ho odstraňujú. Po odstránení všetkého starého lepidla je výhodnejšie, než nanášať tenké vrstvy lepidla z tuby a čakať zakaždým kým vyschnú, nažehliť lepidlo z lepiacej fólie. Táto operácia si vyžaduje trochu skúseností. Ak ich nemáte, radšej dajte pásy do servisu, kde to urobia odborne za vás.
Značiek výrobcov pásov je viac ako ich výrobcov v skutočnosti. Niektorí výrobcovia vyrábajú skialpinistické pásy v jednej fabrike pre niekoľko rozdielnych firiem. Pásy sa líšia len farbou, nápisom, zložením materiálu a doplnkami na uchytenie k lyžiam. V skutočnosti sú na svete asi len štyri alebo päť fabrík, z ktorých liniek zíde cca 5 km pásov denne.
Impregnácia pásov
Pásy zlepíme po dĺžke dohromady, tak aby nevytŕčala žiadna časť lepidla. Na päte prepichneme zatváracím špendlíkom a chĺpky načechríme z hora na dol proti ich uloženiu tak, aby sa impregnácia dostala čo najviac do ich jadra. Impregnačný sprej striekame postupne po menších strekoch. Necháme vyschnúť cca hodinu a postup opakujeme. Je lepšie to spraviť viackrát v menších dávkach, ako naraz veľa. Ak ste niekedy striekali farbu zo spreja, tiež ste naraz nestriekali veľa na jedno miesto, aby vám farba nestekala. Presne to robíme aj s impregnáciou, len na rozdiel od farby, jej množstvo vidieť nebudeme. Len počas nanášania sledujeme, kde a ako silno sa sprej rozprašuje. Po nanesení necháme pásy voľne visieť, aby dobre vyschli. Impregnácia má svoj unikátny zápach. Na pretekoch všetci pretekári striekali pásy na jednej chodbe, kde ich nechávali vysušiť. Niekedy by stačilo zavesiť tam pásy a len zo vzduchu by nasiakli tak, že by boli rovnako naimpregnované!
Počas trenia pásov o sneh vzniká teplo. Na vrchnej snehovej vrstve sa pod vplyvom tlaku a trenia vytvárajú mikro kvapôčky vody, ktoré sa dostávajú aj medzi chĺpky pásov. Ak chĺpky nie sú dostatočne naimpregnované (obalené impregnáciou alebo voskom), vlhkosť sa dostane až do ich jadra. Problém vzniká, ak sa teplota snehu v nižších polohách pohybuje tesne pod 0ᵒC a vyššie klesá. Na vrchnej snehovej vrstve je vyššia vlhkosť, ktorá sa dostane aj do štruktúry pásov. Impregnácia zabezpečí odpudzovanie vlhkosti a nezadržiavanie sa v jej vnútri. Samotná impregnácia však má svoju životnosť a šmýkaním pásov o podložku sa postupne stráca. Znižuje sa jej funkčnosť aj samotným premočením pásov. Ďalším faktorom, ktorý výrazne znižuje schopnosť pásov odolávať takýmto vplyvom je, ak sa chĺpky nešmýkajú len o sneh, ale aj o napadané ihličie, lístie, konáriky stromov, trávu, hlinu či skalu. Chĺpok alebo vlas pásov sa poškodí a poškodí sa hlavne jeho obal, ktorý ho chráni. Najviac exponované miesto je samozrejme tesne pod nohou, kde sa prenášajú najväčšie sily. Pásy sa tam najviac opotrebúvajú. Ak máte pásy na hranách zodraté do tkaniny neobsahujúcej žiadne chlpy, je na čase ich vymeniť. Výskumy pretekárov ukázali, že aj keď sa takéto pásy javia byť rýchle, lebo majú menej chĺpkov a je tam menšie trenie, tak tomu nie je. Na miestach bez vlasov pásy nebudú držať, na štruktúre sa nekĺžu a ľahšie sa vytvorí ľadová vrstva, ktorá sa môže začať zväčšovať a vytvorí papuče. To isté sa stane, ak sa vlhkosť dostane do štruktúry pásov a udrží sa tam aj napriek treniu. V momente, keď sa trením už nedokáže vytvoriť toľko tepla, že prevýši nízku teplotu vrchnej snehovej vrstvy, vlhkosť v jadre chĺpku zamŕza a spája ich do jedného celku. Na páse sa vytvorí ľadová glazúra a pásy prestanú držať, alebo sa začne na túto vrstvu nabaľovať mokrý sneh, ktorý vytvorí papuču. Papuče sa tak ľahko nezbavíte, lebo v momente, keď sa pásy prestanú dotýkať ( šmýkať po snehu celou plochou) začne sneh na nich rýchlo mrznúť. Pod váhou človeka sa zo snehu vytlačí voda, ktorá rýchlo na lyži zamŕza a nabaľuje ďalšiu vrstvu snehu. V takom prípade je lepšie z pásov opatrne zoškrabať hrče snehu, pásy odlepiť a nalepiť nové.
Voskovanie pásov je podobné impregnácii, tiež sa snažíme dostať vosk pomedzi chĺpky. Pásy vždy voskujeme mäkkým (žltým) voskom alebo tekutým krémovým voskom v smere uloženia chĺpkov. Voskom prechádzame po pásoch a sledujeme, aké množstvo na pásoch ostáva. Príliš veľa vosku na pásoch tiež nie je výhodou, ak je ho priveľa, pásy spomaľujú.
Ak chceme dosiahnuť dlhodobejší efekt, po navoskovaní ich môžeme ešte zľahka prebehnúť „teplou“ žehličkou, čím docielime, že časti vosku roztopením lepšie priľnú k chlpom pásov. Pozor na teplotu žehličky, nesmie nikdy dymiť, lebo vosk sa prepaľuje a stráca vlastnosti. Príliš horúca žehlička môže celé pásy zničiť!!! Teplota nesmie preniknúť cez štruktúru pásov k lepidlu. Vosk nikdy na pásy nelejeme ani neroztápame nad pásmi. Len natrieme za studena a rýchlym a krátkym kontaktom so žehličkou roztopíme. Po vychladnutí ho môžeme prebehnúť ryžovou kefou v smere uloženia chĺpkov.
Už pri plánovaní túry myslíme na to, koľkokrát nám treba lepiť pásy. Tu je dôležité si uvedomiť, koľkokrát to zvládneme s jednými. Pre istotu je dobré mať vždy rezervný pár pásov. Ak veľmi chcete ušetriť váhu a miesto v batohu, zoberte aspoň jeden pás. Ak pásom venujete príležitú starostlivosť v dobrom sa vám to vráti!