Začínajúceho skialpinistu poznať už z diaľky. Jeho prvé pohyby sú jedinečné a nenapodobiteľné. Ako keď sa dieťa učí chodiť. Je jedno, koľko máte rokov, stále vidno, kto kráča na lyžiach prvý krát. Ale pozor! Všetci sme si tým prešli. Práve podľa kroku – chôdze je najviac poznať skúseného skialpinistu.
Medzi najmarkantnejšie znaky začiatočníkov patria dva veľmi vážne nedostatky. Je to rovnováha a vysoké dvíhanie lyží. Oba spolu úzko súvisia. Energia, ktorú vynakladá človek na to, aby sa pohyboval vpredu, je v prvopočiatkoch použitá na udržiavanie rovnováhy a prekladanie lyží dopredu. Počas udržiavania rovnováhy sú zapájané najviac svaly CORE. Sú to hlboké vnútorné svaly, ktoré nie je vidieť! Mnohí z nás ani netušia, koľko takýchto svalov máme. Sú to napríklad svaly chrbtice, panvy a brucha. Spomeniem len hlboké svaly chrbtice, ktoré rastú medzi jednotlivými stavcami a pomáhajú nám vzpriamene stáť a zároveň odľahčovať zaťaženie chrbtice. Tieto svaly stredu tela priamo ovplyvňujú rovnováhu, ktorá je veľmi dôležitým faktorom pri výstupe aj zjazde.
A čím je teda pohyb začiatočníka neprirodzený? Je to spôsobené váhou a dĺžkou lyží s lyžiarkou na nohách, ktoré ovplyvňujú celkovú telesnú rovnováhu. Preto prvé kroky sú akýmsi hľadaním balansu s pridaním eufórie a nadšenia z pohybu. Tendenciou je prílišné zdvihnutie lyže pri jej presune vpred, čo je chyba. Ešte viac sa potom treba sústrediť na vyrovnávanie pohybu a ďalší krok. Ďalším mínusom pri takomto hľadaní rovnováhy je, že následne kladenie lyží nie je rovnobežné. Špičky smerujú od seba a päty k sebe. Pri hlbšej rovnej stope to robí začiatočníkovi problémy.
Lyžu je lepšie len odľahčiť a čo najviac po snehu posunúť. Nadobúda sa tým cit pre podložku. Človek už pri posúvaní lyží po snehu môže vycítiť aký je sneh a tým aj to, ako dobre mu budú držať pásy. Pri priamom rovnom výstupe do určitého sklonu je to stále rovnaké. Zábava začína v strmších úsekoch alebo v traverzoch. To je aj jeden z hlavných dôvodov, prečo väčšina začína na rovnej, miernej a upravenej zjazdovke, aby sa jednoducho vyhli problémovým miestam.
Prechod zo zjazdovky do voľného terénu nemusí byť ľahký. Tu už treba počítať s tým, že sa počas výstupu nájdu aj úseky, ktorým sa jednoducho vyhnúť nedá.
Strmší úsek
Či už je to len krátky výšvih alebo dlhší kopček, je potrebné sa na neho dobre pripraviť. Pri krátkom hupe netreba tak veľmi riešiť zvýšenie kopýtka ako pri dlhšom kopci, teda nastavenie viazania pod pätou na inú výšku. Na začiatku je dobré si vyskúšať, v akom sklone s akým kopytom sa vám dobre kráča. Zmenu (zvýšenie) je treba robiť v určitom predstihu, nie až na mieste, kde je už strmo. Jednoducho stáť na jednej nohe v strmom kopci a snažiť sa buď otočiť alebo palicou preklopiť kopýtko je celkom challenge. V strmšom úseku je základom predklon a sila v rukách. Silným zapretím sa rúk do palíc docielime, že ak by sa nám aj náhodou podšmykli pásy, nespadneme. Robíme kratšie kroky a lyžu sa snažíme klásť čo najviac na jej plochu. Tieto pravidlá platia rovnako pri traverzoch.
Traverz
Začína tam, kde strmosť svahu, teda jeho sklon, už presiahol možnosť prirodzeným pohybom ísť rovno hore a pohybovať sa tak, aby si to nevyžadovalo enormné úsilie. Stopa vedie šikmo svahom a teda jedna noha, tá čo je bližšie k svahu, je vyššie a prirodzene robí kratší krok.
Otáčanie sa
Technika otočky je tvorená schopnosťami, šikovnosťou a získanými návykmi skialpinistu. Osvojenie si správnej techniky nám prinesie nielen úsporu energie, ale aj úsporu času stráveného pri jej výkone. Vyžaduje si rovnako stabilitu a poznanie, ako správne sa postaviť predtým, než sa ideme otočiť. Dôležitá je celková obratnosť jednotlivca a jeho vlastná bezbolestná schopnosť pretočiť chodidlá špičkami čo najviac od seba. Čím je vo vašej dispozícii väčšia možnosť postaviť sa na Chaplina, tým jednoduchšie sa otočíte.
Zjazd na pásoch
Je jeden z ďalších adrenalínových poznatkov v rozvoji začiatočníkov aj pokročilých skialpinistov. Využíva sa pri krátkych úsekoch, na ktorých sa neoplatí zliepať pásy a zapínať lyžiarky, prepínať viazanie. Technika zjazdu na pásoch je v dobre pokrčených kolenách a pripravenosti na jemnejšie alebo prudšie zadrhnutie pásov pri zmene štruktúry snehu, respektíve povrchu. Doslova výzvou býva zjazd na pásoch šikmo svahom, kde si človek nie je celkom istý, či využíva hranu lyže, okraj pásov, alebo z každého trochu. Hlavne ak sa jedná o tvrdý až zľadovatený sneh.
Len hodinami strávenými na lyžiach sa vaša technika bude zlepšovať a telo si zvykne na čo najšetrnejší pohyb. Jednoduchá rada je nesnažiť sa ísť na začiatok rýchlo, ale tak, ako by ste už nejakú tú hodinu kráčali. Myslieť pri tom na to, že lyžami treba ísť čo najviac rovnobežne pri sebe a zdvíhať nohy čo najmenej – posúvať lyžu po snehu a nie premiestniť ju vzduchom. Prestať sa kymácať sa zo strany na stranu a snažiť sa hýbať telom len v smere pohybu.
Text: Peter Svätojánsky