4 faktory ovplyvňujúce vznik lavín

Lavíny najviac ohrozujú ľudské zimné aktivity v horách, preto im treba venovať osobitnú pozornosť.

Ročne sa uvoľní na celom svete približne milión lavín. Len v Alpách usmrtí lavína za rok viac ako 100 osôb, na Slovensku  je to v priemere 3,35 osôb.

 1. Snehová pokrývka

 Základným predpokladom je jej výška.  Aj z malého množstva snehu sa môže uvoľniť lavína. Paradoxom je, že splazy alebo malé lavíny zapríčiňujú najviac úrazov a tiež nešťastí. Už aj malá lavína môže byť nebezpečná v kombinácii s terénnou pascou. Je to úzke miesto, kde sa nahromadí značná časť objemu lavíny a postačuje na to, aby človeka zasypala.

V inom prípade stačí malý posun snehovej vrstvy – dosky, ktorá okamžite naberie na rýchlosti. Nemusí hroziť nebezpečenstvo zo zasypania, ale skôr pádu z výšky.

 2. Počasie

 Súvislosť počasia na vznik lavínového nebezpečenstva netreba asi nijak zvlášť rozoberať. Spomeniem len súvislosti, ktoré najviac ovplyvňujú jeho vývoj. Samozrejme, na popredných miestach sú  zrážky. Najviac lavínových nešťastí sa stáva „v prvý, pekný slnečný deň po veľkom snežení“.  Druhým činiteľom je vietor, ktorý prenáša snehové časti a ukladá ich na záveterné svahy, ale aj nedovoľuje jednotlivým vrstvám sa dostatočne spojiť.

Teplota rovnako mení štruktúru snehových zŕn. Jej extrémne výkyvy sú skôr nežiadúce. Pri veľmi nízkych teplotách môže vzniknúť vrstva hranato – zrnného snehu alebo dutinovej inoväte. Práve takáto vrstva je často skrytým nepriateľom, číhajúcim na svoju obeť.

 Hranatozrnný sneh vzniká pri veľkých teplotných výkyvoch, kde hlavnú úlohu zohráva veľmi nízka teplota počas dlhšej periódy. Vnútorná vlhkosť vrstiev sa vyzráža a vytvorí plné kryštály s rovnými plochami podobajúce sa kryštálovému cukru. Táto vrstva je veľmi nebezpečná pre úplnú nesúdržnosť jednotlivých zŕn.

 3. Terén

Samozrejmosťou je sklon, pri ktorom gravitácia neprevýši súdržnosť jednotlivých častíc snehu už pri jeho padaní a teda v rozmedzí 33° až 45° sú najideálnejšie podmienky na spustenie lavíny. Pri väčšom sklone než 45° sa už počas sneženia nedokáže prirodzene udržať väčšie množstvo snehu, len v špecifických prípadoch, akými sú úzke strmé žľaby medzi skalami, poprípade v kombinácii mokrého s vetrom.   

 4. Človek

Svojou váhou jednotlivca, alebo viacerých ľudí, značne prispieva k priťaženiu vrstiev a následnému momentu, kedy sa dajú do pohybu. Svoju úlohu zohráva aj aktivita, ktorú človek vykonáva. Pri niektorých, ako napríklad jazda (na čomkoľvek), sa nielenže zaťaženie zvyšuje, ale môžu sa v jednotlivých vrstvách prenášať aj vibrácie.  Napríklad zaťaženie svahu sa zdvojnásobí pri skialpinistickej otočke. Štvornásobok váhy lyžiara sa prenáša pri lyžovaní v oblúku. Až sedemnásobok váhy lyžiara zaťaží svah pri jeho páde alebo pri skoku.

Peter Svätojánsky